Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Tŕnianske povesti

Povesť o Čertovej skale

Trňania si chceli postaviť kostol. Dohodli sa, že ho postavia na tom mieste, kde aj teraz stojí. Každá rodina však musele doniesť čo najviac skál. Tých každý deň pribúdalo, až jedného dňa, keď zvoz skál pokračoval, Trňania boli nemilo prekvapení. Všetky skaly zmizli. Po dlhom pátraní ich našli, ale celkom inde. Boli na mieste terajšieho cintorína. Dlho hútali o tom, kto to mohol urobiť. Na nič však neprišli. Preto ich poprenášali na pôvodné miesto a ešte ďalšie podonášali. No na druhý deň boli opäť prenensené. A keď zmizli aj na tretí deň, to už aj pokojných Trňanov poriadne nahnevalo. Začali horekovať a preklínať: - Ký čert to len robí?! Keby sa tu len objavil, veď by sme mu my ukázali, čo sú Trňanci! Vtom zahrmelo a z oblakov sa ozval hromový hlas:

– Dobre viete hádať, Trňania. Ja som ten čert, ktorého nechcete poslúchať, ja vášho anciáša! Veď uvidíte, čo sa stane, ale potom už bude neskoro. Keď ma vy nechcete poslúchať, aby ste postavili kostol tam, kde som skaly prevláčil, poodnášam skaly na Ostrú Lúku. Tam ma poslúchnu a postavia kostol ta, kde ja rozkážem!

Po tejto zlovestnej reči ostalo ticho ani v hrobe. Vtom sa čert vrhol na hromadu skál a vybral z nich tú najväčšiu. Trňania od úžasu ani len nemukli. Len otvárali oči na odlietajúceho, ohromnou sklalou obťažkaného čerta. Letel dosť ťažko. Ktovie, či doletí až na Ostrú Lúku? A veru nedoletel, lebo v polovici letu, kus za Hrabinami, mu skala vypadla z pazúrov. Doteraz je tam, na strmom svahu, ako ohromný hríb s veľmi malou nôžkou. Každý, kto je zvedavý na túto skalu, ktorú ukradol čert Trňanom, sa veľmi čuduje, ako môže skala vôbec takto stáť. A veru stojí, dobre stojí už veky a bude ešte veľmi veľa rokov.

Materiál bol použitý z publikácie Pavol Kuka, Marko Rajecký: Tŕnie (monografia obce), r. 1992


 
ÚvodÚvodná stránka